|
ŽIVOT NIE JE KRÚTENIE OKOLO SEBA
Za Vincentom de Paul prišla raz zámožná parížska dáma. Vtedy už bol uznávaným spovedníkom a duchovným vodcom. Vyrozprávala mu o svojom živote. Rozprávala pohnuto, smutne, pomaly. Že je vydatá, má syna Michala, ku ktorému z celej sily prilipla, stará sa o jeho výchovu a robí, čo môže, avšak nenachádza vnútorný pokoj. Jej srdce je prázdne, cíti sa vyhorená, opustená, má výčitky svedomia...
Vincent pozorne počúval. Opýtal sa, čo podnikla, aby to odstránila. Ona na to: Robila som skutky pokánia. Odopierala som si mnohé jedlá a nápoje, prebdela som celé noci na modlitbách. Ale pokoj som nenašla. Znova a znova som si spytovala svedomie, konala jednu generálnu spoveď za druhou. Boh je odo mňa stále ďaleko. Navštívila som mnohých duchovných vodcov, ale nikto mi dosiaľ nepomohol. A to je dôvod, prečo som dnes tu.“
Vincent de Paul jej na to povedal: „Nechajte tak vaše pôsty a odriekania! Pokánie a stále nové spytovanie svedomia! Tu vy Boha nenájdete! Pretože vy sa stále krútite len okolo seba!“ Ona sa bránila: „Verte mi, nehľadám seba, hľadám Boha, jedine jeho, ale nemôžem ho nájsť!“ „Nájdete ho,“ povedal jej Vincent. „Je prítomný na každom rohu parížskych ulíc, pod mostmi Seiny, v biednych uliciach Bannmeille, v nemocniciach, starobincoch, vo väzniciach. Nájdete ho v každej bytosti, ktorá trpí. Čaká na vás, ó, ako na vás čaká! Či nám nedal svoj program, keď povedal: Čokoľvek ste urobili najmenšiemu z mojich bratov, mne ste urobili.“?“
Táto žena to pochopila, začala hľadať Boha v trpiacich a tam ho aj našla. Bola to Lujza de Marillac, neskoršia zakladateľka sestier vincentiek.
Nechceme aj my riešiť našu prázdnotu, výčitky svedomia iba pokáním, modlitbami, spoveďami? Neustálym krútením sa okolo seba samých? Iste – aj toto je dôležité, ale majú to byť predovšetkým pomocné mostíky toho hlavného mosta, ktorým má byť naša konkrétna láska k blížnemu.
(myšlienka z homílie Milana Bubáka, 30. nedeľa rok A) |
